It is over /  máj-jún random

Je to celkom zvláštne ako človeku v istom období na niečom veľmi záleží. Neustále sa na to sústredí a vytvára si v hlave rôzne závery a možnosti ako to celé dopadne. A zvyčajne keď daný moment príde, chvíľu je to aktuálne a dôležité, no onedlno to padá do zabudnutia. Človek si myslí, že keď to vyjde, keď to konečne príde, tak bude skutočne šťastný a všetko bude fajn... A takto dookola znovu a znovu získavame a strácame šťastie.

Občas sa zamýšľam, či ľudia vedia čo je v ich živote dôležité, či si to sami vyberajú alebo čakajú že raz nájdu takzvaný " zmysel života " , alebo je pre všetkých ľudí dôležité to isté ale nie každý si uvedomí čo to je...

Ale aby som sa venovala tomu o čo ide v nadpise. Posledný ročník na strednej ubehol asi najrýchlejšie zo všetkých. Stužková, dozvuky,písomné maturity, uzatváranie známok, akademický a už som stála pred maturitnou komisiou na ústnych. Akademický a tie momenty čakania kým ma zavolali dnu na odpoveď boli na tom všetkom najdlšie. Avšak to mám úspešne za sebou a môžem si užívať zaslúžený odpočinok.

Ako obyčajne, všetko je ale inak ako som si predstavovala.Dni po maturite som si predstavovala ako bezcieľne motanie sa po byte s jedlom medzi knižkami (žiadne učebnice !) a notebookom, ležanie v tráve do zbláznenia, chodenie domov v noci či až ráno so strapatými vlasmi a pocitom voľnosti. Realita však je trošku iná. Dni po maturite sú plné vybavovačiek kvôli výške, učenia na prijímačky, pohovorov a zaúčania do práce samotných smien v práci a iných nie zrovna príjemných vecí.

Ale aby som nebola iba negatívna, v nedeľu mi bolo naozaj super :-)  S Borisom sme boli v Rusovciach na výlete.Bolo tam naozaj nádherne, poprechádzali sme sa po lese, najedli sa ovocia a orieškov a pozorovali zvieratká či démonov ( naozaj tam boli ! :D ) vytvorených obláčikmi. Aspoň na chvíľu som si užila naozajstný pocit odpočinku.
         

   

          Na tomto si fičím posledné dni

                 

         Rusovce :)

       Papanie na horúce dni

spravili sme si vegan burgre

som navaril !

all you can eaaat <3 so eat all you see ( iba časť :D )

obedííík vo veggie

muž mi doniesol papanie do práce :)

raňajky pred super výletom s Luckou :)

najlepšia piešťanská krčma ! kofola za 30 centov a miestni štamgasti bezkonkurenční 

pohodička v parku s Luc :)

a ešte jedna na záver

Majte sa krásne :)

Pau

Aké boli posledné 2 týždne?

Naposledy som vám písala o mojich forever alone dňoch a nimi teda aj dnes začnem.

Ako som to teda celé zvládla? Naivne som bola presvedčená že sa budem učiť. Nemôžem tvrdiť že by mi to úplne nevyšlo, ale ani že by mi to vyšlo.  Spracovala som 3 maturitné témy ( žalostne málo )  a učila som sa na koncoročku z matiky ( z ktorej nematurujem  ! ) a tým to končí… Takže žiadna výhra. Mimo menej zmyslupných aktivít ako bolo varenie, pečenie , pranie či pozeranie Skins ( strašne som sa namotala <3 ) som bola konečne vonku s  kamoškou Luckou , a hneď deň na to s Terkou, ktoú vidím možno raz za mesiac či dva. Oba dni boli skvelé a v rámci výletu s Terkou som zbehla do SNG ( 4.raz v priebehu mesiaca ) na výstavu ktorá má 3 časti – impresionizmus, gotika  a tvorba študentov z VŠVU.Určite sa tam choďte pozrieť :)

Avšak, nebolo všetko iba ružové. Náš pieskomil mal zdravotné problemy, aj keď neviem z čoho…Keď som ho našla bol celý zježený a triasol sa v kúte akvárka. Po prebdenej noci a 10tich dňoch antibiotík a umelej stravy (podávanej cez striekačku, drobec malý ) je konečne ako tak v poriadku , za čo som strašne vďačná. Myslela som, že je s ním koniec…

                                
          už sa má trošku lepšie :) pozrite aký má okuskaný domček ^^

                                                   

Veľkonočné prázdniny ale boli jednoznačne super ! Nečakane mi opäť moje plány učiť sa nevyšli ( tentoraz som sa ale naozaj snažila ) , ale aspoň som si vypracovala ďalšie témy. S Borisom sme šli do Prievidze k mojej babičke ktorá už aj tak býva s nami.  Naše dni sme poňali výletovo  a objaviteľsky – aj keď sme si mysleli že sme už objavili každý kút v tom malom meste, mýlili sme sa . A keďže je veľká noc plná jedla, tiež sme sa kvalitne prekoláčikovali a prešalátovali.

Bubliňáček <3

               nevyspatá, nenamalovaná, vystresovaná, ale šťastná :)

  tu som už podľahla prázdninovému šťastiu a vrátila sa do detstva - s vencom na hlave a bublifukom v ruke

 

                            takýto super park je v Prievidzi

                                         pobúrkové nebo

Blížiaca sa maturita mi ale berie dosť veľa času ( bohužial nie učenie na ne ale skoršie uzatváranie známok a neustále písomky ) a tak sa snažím aspoň časť víkendu si užiť a stráviť ho príjemne ( ak náhodou nerobím 82-stranové portfolio, filozofickú esej, či návrh na landart ). V sobotu sa na Jakubovom námestí konal  Dobrý trh, plný úžasného jedla, umelcov, originálnych diel a skvelej atmosféry.  Obom sa nám tam veľmi páčilo a keď sme začali byť hladní, zašli sme do VEGAN BARu, ktorý je odtiaľ len na skok. Mali sme úžasný burger a určite sme tam neboli naposledy. Zvyšok spoločného času sme strávili filmovo a ako zvyčajne návštevou galérie :)

                                             Najlepší burger !!!

             



                        

     
                                                       <3




      Prajem vám krásny zvyšok dňa ! Pau

       Ahojte

Akosi s prichádzajúcimi maturitami prestávam mať čas nielen na príspevky, ale aj na kamarátov, seba, či dokonca školu ktorá mi aj tak zaberá všetok čas (kto maturoval vie o čom, kto ešte len bude, zistí ). Avšak dnes si čas nájdem aj keď mám v pláne milión vecí, dnes proste stihnem všetko ! Poznáte ten pocit keď  sa vám zdá že musíte svoje telo či myseľ zamestnať na toľko aby ste sa nezmenili na klbko zúfalstva? Presne to sa so mnou deje práve teraz. Na dnes aj zajtra mám plný pomyselný diár vecí čo musím stihnúť . Na 6 dní mi totiž odišiel Boris na výlet zo školy – Amsterdam a Londýn. Chceli sme ísť spolu, no musím byť zodpovedná a učiť sa (pokakaná maturita ). Takže silno dúfam že sa mi podarí vymyslieť program pri ktorom sa nezastavím aj na zvyšné 4 dni. Nejdem sa tu radšej opúšťať ako mi strašne chýba a ako zvláštne sa bez neho cítim ( kto by to chcel čítať, všakže? ) , takže skúsim napísať niečo zmyslupnejšie.

Takže ako vyzeral moj prvý deň forever-alonera? Začala som vstávaním o 8 (sobota!).Vzala som to vážne a asi po 3 mesiacoch som dala dokopy moju izbu ktorá sa po 4 hodinách makania zmenila na luxusné miesto :D  Šatník sa tiež nemal čím chváliť takže som pekne upratala každú poličku  od hora až dole ( vrátane topánok ! Dva páry boli už v dezolátnom stave ale ja som sa ich nevedela vzdať... Tak som pri tejto udalosti poposila maminu nech ich vyhodí keď sa nebudem dívať ).Potom som sa vrhla na triedenie poznámok ,keďže som príliš lenivá na to aby som si brala do školy zošit na každý predmet ( beriem si len zakladač plný papierov )  a na to aby som to denno denne postupne zakladala na kôpku kam to patrí. Ked ma už nebolo spomedzi hŕby papierov vôbec vidno, prišla mamina ktorá mi môj napráskaný program chcela doplniť o pečenie na veľkonočné sviatky .Prečo nie? :) A tak som sa vrhla na pečenie punčových rezov. Je to pre mňa najzdĺhavejšie pripravovaný koláč s najkratšou dobou životnosti, ale myslím že to stojí za to. Po tomto som si už povedala že si dám prestávku a tak som si pozrela jeden diel Skins, ktorých som začala pozerať včera (poznáte ten seriál?).Dlho som ale neobsedela. Bývam neďaleko hrádze a tak som si povedala že po dlhšom čase mi trochu behu neuškodí. Na to som si dala ešte menší workout doma. Na jeden deň už by aj stačilo, však? Inokedy by som si to povedala aj ja ( takáto hyperaktívna fakt nebývam ), ale dnes nie keďže za mesiac maturujem  a tiež sa nechcem utápať v sebaľútosti  ( Haha ! – Ale nie, fakt som si odvykla byť sama ) .Takže po dopísaní tohto článku ma čaká ešte vypracovanie 30tich tém na maturitu zo slovenčiny ( niežeby som nejaký predmet už vypracovaný mala – alebo, presnejšie, začala vypracovávať ). Niesom si istá tým ako to dopadne, či náhodou neskončím pri pozeraní Skins , ale budem sa veľmi snažiť aby mi tento plán vyšiel.

                                             

                                

toto si upečte 

toto si pustite <3

a toto si pozrite :)

Prajem Vám krásny zvyšok víkendu :)

Pau

Shingeki no Kyojin alebo Attack on Titan

 Ako sme už spomenuli, Paula a ja radi pozeráme rôzne anime a toto je naše najobľúbenejšie. Ide o akčné, bojové, tragické a fantastické anime. Dej sa odohráva v meste s troma hradbami Sina, Rose, Maria ale aj mimo neho. Príbeh je zameraný hlavne na tri postavy a to Erena, Armina a Mikasu. Spolu s mnohými ďalšími spolubojovníkmi chránia mesto pred ľudožrútskymi a tajuplnými titánmi. Jediné, čo sa im podarilo za niekoľko storočí zistiť, je spôsob ako ich zabiť a preto pátrajú aj po nových informáciach. Krátko po zoznámení s postavami začína akcia. Po mnohých storočiach sa podarí jednému z titánov zrútiť bránu hradby, ktorá chráni obyvateľov mesta pred titánmi. Nastane zúfala situácia kedy začne požieranie ľudí a panika a práve táto udalosť podnieti Erena a ostatných pridať sa k prieskumnej légii. Až po niekoľkých rokoch tréningu sa pridávajú k légii s cieľom nájsť a využiť nové informácie na zabíjanie titánov. No lenže...

Link na oficiálnu upútavku:
http://www.youtube.com/watch?v=af6O_McpSEA

 Boris

 Jahodová torta

Veľmi rada pečiem a preto som sa rozhodla pridať aj nejaký recept. S Borisom sme túto  tortu piekli už veľa krát a vždy sa skvele vydarila.

Torta s jeleňmi bola pre manžela na 18-tku :3 

Budete potrebovať :

•         300 g polohrubej múky
•          250 g práškového cukru
•          6 vajec
•          1,5 dcl vody
•          1,5 dcl oleja
•          Vanilkový cukor
•          500 g  18% smotany
•          Jahody ( my sme použili 300g )

Postup:

Do veľkej nádoby dáme práškový a vanilkový cukor. Oddelíme žĺtka od bielkov , žĺtka pridáme k cukru a bielka do vyššej nádoby ( v nej budeme miešať sneh ).  Žĺtka s cukrom rozmiešame na svetlú, tekutú zmes. Pridáme vodu a rozmiešame. To isté s olejom. Dáme pozor aby bola voda dobre zamiešaná kým pridáme olej. Teraz si už môžeme zapnúť rúru na 200 stupňov. Cez husté sito pomaly sypeme múku do zmesi a zároveň miešame. Keď je všetka múka zamiešaná, elektrickým šľahačom vypracujeme z bielkov tuhý sneh. Najlepšie je, ak vám niekto pomáha a šľahá sneh kým vy zamiešavate múku. Keď máme sneh tuhý, opatrne ho vyklopíme do zmesi. Veľmi jemne ho vareškou vmiešavame do zmesi . Hotové cesto vylejeme do papierom vystlanej formy, vložíme do rúry a 3-4 minúty nechávame na 200 stupňoch. Potom znížime teplotu na 150 stupňov a pečieme 50-60 minút Po vybratí z rúry necháme vychladnúť.

Vychladnutý korpus vodorovne rozrežeme na 2 alebo 3 časti. Smotanu zmiešame vo väčšej nádobe spolu s ľubovoľným množstvom vanilkového cukru podľa chuti. Natierame na jednotlivé časti a na vrstvu smotany ukladáme jahody. Prikryjeme ďalšou časťou korpusu potretým smotanou. Toto zopakujeme a na horný korpus dáme zvyšok smotany a ozdobíme jahodami.

Paulinka

Ako sme sa spoznali :3

Ahojte. Prvý príspevok by sme chceli venovať nášmu zoznámeniu. Príspevok budú tvoriť dva články, môj pohľad a Boriskov :)
Začnem teda ja. S Borisom chodíme na tú istú školu a tam sme sa aj prvý raz videli. Bola som druháčka a on prvák. Celý ten školský rok som si ho len obzerala z diaľky, neodvážila som sa nič spraviť. Ani ma nenapadlo že by som sa mohla aj ja jemu páčiť, pretože sa na mňa nikdy nepozeral. Niekedy začiatkom mája som na neho narazila na facebooku a začali sme sa zdraviť. Prvé písanie prišlo až v auguste.Napísala som mu komentár na jeden príspevok a vzápätí sme si začali chatovať. Bolo to niekedy okolo polnoci a tak som čakala že to potrvá pri najlepšom hodinku, my sme si však písali asi do 11tej ráno :) Takto to pokračovalo skoro mesiac. Každé ráno som bežala rovno k notebooku aby sme mohli čo najskôr začať, no zároveň som sa bála, že to bude ten deň kedy to skončí. Našťastie ten deň neprišiel a písanie pokračovalo aj cez školský rok. Museli sme to trochu obmedziť kvôli škole, ale bola som šťastná že som ho mohla znovu vidieť. Onedlho nám obom už písanie nestačilo a konečne sme sa odhodlali ísť spolu von. Bolo mi s ním nádherne , nechcela som aby to niekedy skončilo :) O dva dni sme boli spolu zas. Prešli sme tie najkrajšie miesta v Bratislave až sme sa dostali do uličky ktorú som chcela Borisovi ukázať. Sú tam super schody s výhľadom na mesto. Tam mi dal pusu na čelo a  povedal to, čo som aj ja cítila už asi  2 týždne. Ľúbim ťa :) Bolo to fakt krásne. Hneď na to mi dal malinkú, nesmelú pusu. Zajtra je tomu rok a 5 mesiacov , je mi s ním najlepšie a dúfam že to vydrží čo najdlhšie :)

Pauli

A teraz je rada na mne :D
Ako ste sa už mohli dočítať naše prvé stretnutie bolo v škole. Tak ako moja láska som bol hanblivý a bál som sa jej naznačiť že sa mi páči. Preto každý raz keď som šiel okolo nej som sa na ňu pozeral do tej chvíle kým nebola šanca že si to všimne. A takto to bolo až do Mája, lebo v ten mesiac si ma pridala na Facebooku a ja som mal už dôvod ju zdraviť :) Neskôr v Auguste spravilo toto úžasné žieňa 1. krok k nášmu vzťahu na ktorý som ja nemal odvahu. Písavali sme si veľmi dlho do noci a úplne každý deň v týždni. Každý deň to bol môj dôvod prečo vstať :) Boli to krásne strávené dni i noci. Na začiatku ďalšieho školského roku sme sa rozhodli ísť spolu von. Bol to jeden z najkrajších dní v mojom živote, bol som neskutočne šťastný z toho ako započujem jej hlas. Celý ten deň som si užil tak ako žiaden pred tým. O dva dni nastúpil deň kedy som aj aj musel spraviť krok dopredu a to bol krok ktorého nebudem nikdy ľutovať. Pobozkal som osobu ktorá mi bola a bude tou najbližšou po celý môj život.

Boris

Vitajte na našom blogu :)

Sme Paulinka a Boris a týmto blogom vás budeme otravovať :D rôznymi fotkami, príspevkami o hudbe, filmoch, knihách, hrách a hlavne našimi zážitkami.
Hlavným účelom blogu je dokumentácia našich spoločných dní, avšak veľmi radi sa s vami o ne podelíme.
A snáď na našom blogu objavíte veci, ktoré sú vám blízke :)

Welcome to our blog :) 

We are Paulinka and Boris, and we will annoy you with this blog :D by various photos, posts about music, movies, books, games and especially our experiences. 
The main purpose of the blog is the documentation of our common days, but we are very happy to share them with you. 

And perhaps you will find things, which are close to you :)